Čo je azbest

Azbest je zaradený medzi kryštalické silikáty s dvoma základnými formami - serpentínovou a amfibolovou. Do skupiny serpentínovej patrí chryzotil tzv. biely azbest, ktorý sa v priemysle najviac spracováva a využíva. Biely azbest v súčasnej celosvetovej spotrebe tvorí až 95% celkovej spotreby azbestu. Vlastnosti azbestu sú dané jeho charakteristickou vláknitou štruktúrou. Vlákna sú veľmi pevné, majú vysokú tepelnú odolnosť, sú ohybné, odolné voči deformáciám, nie sú prchavé a sú chemicky stabilné. Na základe týchto vlastností mal azbest v bývalej ČSSR široké využitie.

Vdychovanie azbestových vlákien je spojené so zdravotnými poruchami ako azbestózou pľúc, rakovinou pľúc a mezoteliónom, pričom výrazné klinické prejavy sa nezriedka prejavujú až po 20 rokoch začiatku expozície, avšak pri závažnej expozícii sa môžu objaviť už po troch rokoch.

Plúcne ochorenie vznikajúce pri dlhodovom vdychovaním aznestového prachu v podobe ihličike, pri drtení, ťažení, zpracovaní alebo použití. Ochorenie sa radí medzi pneumokoniózy - zaprášenie pľúc anorganickým prachom. Zväčša sa toto ochorenie prejaví u ľudí, ktorí mávajú častý styk s asbestom ako choroba z povolania. Nebezpečenstvo spočíva hlavne vo zvýšenom riziku vzniku maligného nádoru vychádzajúceho z výstelky pohrudnice a plúcneho karcinómu.
Riziko vzniku azbestózy, karcinómu pľúc a mezoteliomu je úmerne celoživotnému vystavovaniu sa azbestovému prachu. K rozvinutiu choroby niekedy stačí i pár rokov a niekedy sa rozvinie i o 30 rokov neskôr.